Day 22 - 111,0 km

Deň hustoty č.2

7:30 nastáva okamžitá panika. O pár radov vinohradu ďalej si to ženie vinár na traktore a strieka svoje bobuľovité poklady. Háčik je v tom, že ak príde k nám, bude sa otáčať presne na mieste, kde sme rozložení. Chvalabohu rady vinohradu sú mega dlhé, prepočítavame a je k dispozícii slušná porcia času, tak polhoďka. Stihneme všetko ako vždy, len v rekordnom čase. 8:15 sme už na ceste. Hneď v Gigean zápcha najväčšia, ani muška ňou nepreletí. Niekto to naknedlil do školského autobusu. Jasné všetci okolo panika. Dnes sa darí, bude asi veselo. Znovu sa rozhodneme ísť cez cicík, isto tam bude cikluš a bol. Zábrany proti piesku, mega pláž, kajšmentke, fotečka hop. V Agde potraviny. Nemajú vôbec bagety, ani chleba, len balenie ôsmych malých bagetiek. Zoberiem a po koštnutí zistíme, že sú mega sladké. S tuniakom a makrelou mi to moc nešmakovalo veruže. Už som bol prepitý pomaranču, zobral som jahodu/čierna ríbezľa a Bohužiaľ, hopá, je to sirup. Stáva sa aj lepším hráčom, ide mi dnes karta! Siesta a ako obedujeme pred obchodom, zavrú ho. Chalani Le Petit Šlof. Šongol v sede opretý o automat na šmaky a Dejvo bez hanby lahne na betón vedľa bráničky na parkovisko. Celkom mrte ľudí chodí cez ňu a sú celkom v šoku. Spisujem deň a upravujem fotky. Asi hodku spia a poberieme sa. Chalani chcú ísť po D612, čo mne ukazuje ako cestu pre motorové vozidlá, čiže vyhradená na premávku motorových vozidiel. Ešte raz, motorových, žiadne bajky. Zvodidlá, krajnica nič a nevysvetlíš. Treba ísť cez Vias a za ňou sa na danú cestu napojiť, kde sa mení jej status na cestu všednú. Mám šoférovať teda, tak idem s mobilom v ruke a nejak sa do Vias, celkom bez obchádzok, dostaneme. Samozrejme trošík jednosnerka a tak, ale kto neporušil na bajku nejaký dopravný predpis, ako keby nejazdil. Dejvo sa vytočí, pustí si hudbu a ofutaší ma. Z tochto sa vytočím aj ja. D612 a pred napojením tabuľa ako slon, koniec cesty pre motorové vozidlá. Nech sa páči, presne ako som hovoril a level vytočenia 9000. Spomalujem, nechcem Dejva vidieť. Trošík sa treba ukľudniť. Cez mesto Bèziers preletíme ako stíhačky. Stádo splašených kráv, fujky. Nad mestom sa týči skvost architektúry, úplná knedla. Ale my ju odignorujeme, úplní burani. Tam pred potravinami môžme laškaním zabiť hodinu, ale tu si 10 minút nenájdeme. Áno Dejvo sa ponáhľa, 26teho musí byť v Barce, a čo? Konečná, nevládzem už takto, hotovo. V hlave hučí alarm. Ak by som bol teraz v robote, dávam okamžitú výpoveď, takto sa len odkloním v ďalšom meste a pôjdem svojou cestou. Pauza v tichosti niekde na konci sveta, kde na zemi leží kondóm z klobáse, štetkáreň asi. Pozerám si mapu a plánujem, v Narbonne odbočím doprava, smer Andorra a do Barcelony prídem asi deň dva po chalanoch. V Narbonne hneď Lidl, treba nakúpiť. So Šongolom idem dnu a Dejvo stráži bajky. Vo vnútri mu hovorím, že sa odkláňam a spoločnú večeru tým pádom neriešim. Šongol ma chápe, pred dvoma dňami to chcel zabaliť tiež. Navrhne, že si dáme vinčík a dobre bude. A už stojíme pre regálom s vínečkom a po vyďobaní, dobre je. Alkohol, alkohol, ty opravár pokazených nálad. Futašíme ďalej. Zastavujeme v bare, hneď za križovatkou. Bola červená a nedalo si ho nevšimnúť. Maličké flaškové pivečko a hlavne vodu na varenie nám trebalo. Šongol sa dá s vedúcim do reči. Ževraj tu na okolí, keď si laškáme, ešte sme safety. Bližšie k hraniciam samý zlodejíček a na hranici čorko na každom kroku. V celom Francúzsku sme nevedeli zohnať absinth a pýtame sa. Zavedie nás do miestnosti venovanú týmto antibiotikám. Ako v múzeu, čo ti poviem. Samozrejme opáčime, je to šmak a rozlúčime sa. Radosť. O chvíľu odbočka, poľná cesta. Z kopečka výhľad na diaľnicu. Je tu odstavené auto, nevadí, idem čeknúť flek a chalani čakajú. Olivový sad, kajšmentke. Vrátim sa pre chalanov a oznámia mi, že policajti v kríku čupia a merajú na diaľnici rýchlosť. Máme na saláme a ideme sa utáboriť. Mrte všakovakého hmyzu a hlavne mega pavúky, tj. treba postaviť stan. Večera superos. Po pár kolách Croma rumu Dejvo ide spať. So Šongolom si ešte pár panáčikov doprajeme, nech je veselšie.

Day 23 - 118,7 km

Deň au revoir France

Pánom Slnkom zaliaty olivový sad. Každá včerajšia jedloďobka ponechaná osudu je zaknedlená všakovakým hmyzom. Gumymaci zázračne nie, asi to pre nich nie je šmak. Dlho treba ísť po jedinej ceste povedľa dialnice, ale aj tu hop hop kamión. V reštikomotoreste kávička, ja výnimočne chcem citronádu, nekonečná horúča. Aby sa na ceste nespiekli bambína, radšej ich tu odložíme. Vedúci mi spraví špeciálnu limonádu. Mandľový sirup zaliaty chladenou vodou a s ľadom. Je to hnusné. Odbočka na Leucate a cicík. Rybárska dedinka a cítiť rybacinu, kto by to bol povedal. Cyklochodník a cykloturista opravujúci defekt, pomoc nechce. Ocitneme sa v osade nahých pipíkov, zle sme odbočili. Tu Le Pipík, tam Le Pipík, Le Pipík hompálajúci sa vo vetre, nahé opálené ritné knedle a traja spotení šuhajkovia v cyklodresoch. Hmmm asi sme tu navyše a prcháme preč. Na kruháči stretneme opäť cykloturistu a pýta sa nás, či sme boli čeknúť nudistov, gps mu ukazuje cestu inam. Je to angličan, šedivá hlava, aj plešinka už trošík žmurká a túla sa po európe. Ideme cez nejaké letovisko, príde nám to ako strašný zapadákov. Šongol chytí ďalší defekt a poisťuje si vedenie v tabuľke. Aktuálny stav 3-0-0. Pred Saint-Cyprien na pláži spršík. Len odstavíme bajky a už premotivovaný starec, čo sa hrá na šerifa, nás tisíc razy za sebou upozorňuje, že spršík bez mydla a šampónu. Áno rozumieme, už mu chcem jednu plesknúť, tak si radšej nalejeme za kalíštek Rhuma. So Šongolom sa švacneme aj do mora, Dejvo len spršík. Od Argelès-sur-Mer začína stúpnie na francúzsko/španielsku hranicu. Vinohrady, útes, more, proste nádhera, čistý vesmír. Jeden svah je čerstvo vyhorený, citiť spáleninu vo vzduchu, škoda vínečka. Posledné francúzske mestečko Cerbère a posledné prísne stúpanie. Pán Slnko sa už schoval za hory, kým na hranicu dorazíme. Au revoir France! Ola España! Fotečka a zjazd do Portbou už za tmy, zakliesnené to mestečko medzi horami. Čiže po ňom nasleduje stúpanie, malý ďobkotunel, ešte jeden a následne jeden dlhý. Pod nami sa nachádza dedinka Colera. Počas zjazdu čekujeme flek. Vyzerá to biedne. Nakoniec odbočíme na lesnú cestu končiacu bránou vinohradu. Povedľa brány slušný flek, otáčisko pre autá. Rozložíme sa. Je tu strašne sucho, takže pri pálení zobákov poprosím opatrne. Z dedinky počuť ráchať samé petardy a ohňostroje, asi niečo španieli oslavujú.

Day 24 - 87,8 km

Deň Ola

Ráno som sa chcel konečne vyspať, ale Dejvo ma zobudil o deviatej ráno a s kalíškom. Jasné, že som si hneď pacol, ale pri balení som bol celkom nevrelý a musel som si pustiť vypekačku na ukľudnenie. Caliban - Paralyzed, balzam ako oči. Vyrazíme a hneď na prvej pumpe doplníme vodičku. Teda osobne som doplnil aj pivečko, dobré bolo. Ceny oproti Francúzsku neporovnateľné, asi ako u nás. Velice fajn. Každý ťa zdraví "Ola", španielski pobehajkovia a krásne slečny. Ideme po hlavnom ťahu N-260, z ktorého sa odkloníme na Castelló ďEmpúries. Španieli majú v zákone, že cyklisti sú top a aj dopravné tabule im prikazujú, aby ťa obehli s 1,5 metrovým odstupom. Šofér na aute sa za tebou trtoší a obehne ťa, až keď môže. Nie sme na takéto správanie zvyknutí, ale je to super. Neexisting nejakej možnej kolízie. V Castelló ďEmpúries neskutočne stará bazilika, ktorú začali stavať v 13. storočí. Úplne kajšmentke vo vnútri. Hrá tu sakrálna hudba a okamžite sa ocitnem mimo reality. Ako sedím v lavici pred oltárom, dosť ma láka si laškať, je to prísne. Cestou von zakúpim veľkú sviečku za 1,5€ a zapálim ju pred oltárom Panne Márii, za to že sme stále safety. Čapák pivečko pred bazilikou a ideme ďalej. Vo Vergres čas obeda. Bohužiaľ je čas aj siesty. Rozhodneme sa pre reštiku s wifi. Trojchodové menu za 20,50€, ale fľaša vínečka k tomu. Degustačné spoznávačky. Dejvo opáči slimáky, ja gambas a Šongol sépiu. Vínečkový koláčik bol šmak. Rozhodneme sa pre skratku cez kopečky, len 27 km. Štveráme sa do kopca. Šongol ide do úniku, chce body a puntikatý dres. Obieha ma cyklista a vraví mi, že dobrý tréning takto naložený. Okamžitý facáčik by som mu dal, ale neviem ho dobehnúť. Hore na kopečku si sadkáme a mrte chill. Zjazd a na pumpe dofúkame kolesá. Pivečko! Oproti kemp a že ďobať na to, do Barcelony už len presne 100 km a ďalšie pivečko. V kempe si pýtajú strašné lóve, ale o pol kilometra je ďalší a popíkov brat nás odprevadí k fleku. Prísny djangarang. Ďob ďob ďob djang a vypä.

Day 25 - 100,5 km

Deň barcelónskeho finišu

Úvodom sa ospravedlňujem, ale určité povinnosti mi zamedzili sa s Vami podeliť o posledný deň cyklotripu. Áno, stretli sme sa v Barcelone s Djangom a bol velice prísny. Ďobkačka na úrovni, proste rintintin. Všetko je otázka priorít a dopozerať posledné časti Game of Thrones, pri ktorých sa samozrejme tiež ďobalo, bola jedna z ďalších. Hmmm, velice epikuš, to ľúbim. Samozrejme na pláž a do potravín pre nespočítateľné množstvo pivečiek tiež trebalo chodiť, me disculpo. Časovou smyčkou sa teda vrátime do posedného dňa, kedy sa Dejvo preberá a urýchlene sa poberie do čarovných komnát, kde do hajzlového trónu vyvráti včerajšie šmačíky. Po návrate si opätovne lašká. Pán Slnko mi nedá spať a prebúdzam sa s hrôzou, naokolo nás to vyzerá ako po nejakom prísnom festivale. Tu litrové prázdne fľaše pivečiek, tu odpadky, tu plechovička pivečková a hentam ďalšia, fujky. Urýchlene spravím poriadok a so Šongolom sa poberieme zachrániť situáciu, došla pálenka a bez ranného zdravotného kalíšku to nepôjde. V areály Campingu Plá de la Torre sú potraviny, olá! Berieme nejaký ten raňajkobed, rum a usmievavú adelu. Nie nie, nie je to nejaká lacná štetka, ale vínečko. Dejvo po zobudení protestuje, ale obsah kalíšku vo svojich útrobách uschová, tak aby dobre bolo. Okamžitý pôrod bambína, strašná nálož. Šongol je zhrozený: "Fuuu, normálne malo ruky a oči. Kebyže má aj ústa tak po mne volá - Je Pápá!" Nejak sa s balením neponáhľame, Barcelona čo by si šutrom dohodil, 100 km, žiaden stres, večer sme tam. Šongol sa síce zabáva a ukazuje požutému Dejvovi kopečky, ktoré nás ešte čakajú, ale to už aj keby bajky potlačíme, sme safety. Pred odchodom ideme so Šongolom opäť navštíviť čarovné komnaty a opäť nálož. Absolútne tomu nerozumiem, sú proste na matičke Zemi veci nepochopiteľné, dvakrát bam a dvakrát kopa. Je niečo po 12tej a konečne otáčame pedálmi. V Sant Feliu de Guíxol mega zápcha. Plná pláž, stage a všetci sa radujú, majú nejaké mecheche, ale nás to nezaujíma. Po prvom stúpaní na kraji cesty vyhliadka, okamžitá pauza. Prešli sme síce len 10 km, ale oddychujeme skoro hodku. Šongol cíti v črevách nejakú zlobu a potrebuje sa vyprdkať. Chápeme, rum nie je domáca a nemá až tak magické schopnosti. Aj keď sa na rozpálenom asfalte škvaríme ako dosť prepečené oškvarky, je to mega. Ten pohľad na more z útesu, tie zjazdy a vlastne všetko je proste zázrak. Mám nekonečnú silu v nohách a idem do úniku. Je to asi tým, že sa blíži cieľ a priam letím. V zjazdoch si dovolím aj autá prebiehať, to ľúbim, trošík adrenalínu. Zrazu cítim železnú chuť v ústnej dutine, nerozumiem tomu a hodnú chvíľu v ďalšom stupáku vypľúvam červené sliny. Asi chýba vitamín B, treba doplniť a v Tossa de Mar čakám na chalanov so zakúpeným pivečkom. 60 km pred Barcelonou začína zápcha ako celý svet a ešte trošík viac. Nás sa to absolútne netýka, tímová časovka a futašíme do cieľa. Pred tabuľou Montgat voláme Ingrid s JRom nech nás idú čakať s otvorenou borovičkou. Veselé to uvítanie, a leje sa a leje sa, to ľúbim. 2605,4 km a sme v cieli. Na ceste Šongol opravil 3 defekty, s Dejvom sme dokopy prežili 6 šťastných pádov, popili pálenku, koštli mrtemega pivečiek a degustli sme ohromný počet vínečka. Krásnečarovná príroda, obrovské knedle, dychvyrážajúca architektúra, zaujímaví ľudia a všetko ostatné. Občas to bolo celkom vyhrotené, ale zvládli sme to a bolo super. Dikičko všetkým Vám, ktorí ste nám držali palce, aj to nás hnalo dopredu a to že sme tu v Barcelone, je aj Vaša zásluha. Olá!

Viac o projekte môžete nájsť na: https://m.facebook.com/cyklotripvol3/

Autori: Szunyog László, František Martinák a Dávid Kundrák