Day 18 - 94,7 km

Deň žandárov zo Saint Tropez

Ráno v kúzelnom lesoparku chátrajúceho kaštieľa. Vajcen mi po klieští nezmodralo, dobre bude. Bavíme sa o tom, že dnes by sme si pacli nejaký kemp, už by si to pýtalo. Mapa vraví Saint Tropez, paráda! Hneď sa mi v hlave premietajú filmy s nezabudnuteľným Louis de Funès aka legendárny strážmistr Ludovic Cruchot. To sú filmy! Nakopne ma to, teším sa ako malý chlapec. Oznamujem, že pred policajnou stanicou bude fotka dňa. Chalani len miknú plecom, asi sa zle vyspali. Dole kopečkom operácia uviazaný bajk, kde jeden mačká brdy a dvaja zakvačení o lano to hrajú na doplnkové brzdy. Ako prekladané bajky cez dopoly prevalený plot, bežci a cyklisti na cykloše majú z nás dosť veľké nechápačky. Chvíľu popedálujeme a vchádzame do Cannes. Pekné, pekné, avšak neviem si pomôcť, predstavoval som si ho nejak viac kajšmentke, pri čítaní knihy Cudzoložstvo od Paula Coelha, ale asi som len moc veľký kožmeker. Celú dnešnú jazdu si pospevujem "Douliou Douliou Saint Tropez", aj keď nepoznám slová, stačí refrén a lalala. V mestečku Saint Raphaël čas obeda. Ten je vždy iný, excusez-moi. Potraviny a hneď vedľa sa rozložíme za reťaz označujúcu priestor nejakého expodniku povedľa chodníka. Ako dojedáme, plány nám prekazí búrka. Pán osud zavelil šlofíčka, čo sa dá robiť. Vytiahneme iceparty karimatky a laškáme si, kým búrka neprehrmí. Pri odchode za Šongolovým kolesom sa schováva maličký, ale už operený vtáčik. Uvedomujeme si, že je pass, život je krutý. Ako sme znovu na ceste, uvedomíme si, že sme zabudli nakúpiť na večeru. Vôbec sme mrte dlho nestokovali vedľa potravín.V najbližšej dedine práve potraviny zatvorili, je už po devätnástej a nedeľa. Chvalabohu benzínka nás zachraňuje, nakúpim tak, aby dobre bolo. Dejvo posúva level ďobkania na vyššiu úroveň, berie sáčkové vínečko. Aby sme sa dostali do Saint Tropez treba prejsť celý záliv. Kratšie je to cez more. Už sme tam, keď tu zrazu: "To je ono!" Hah aj večer sa tu nonstop fotia ľudia. Akurát vychytáme Čechúrov. Fotečky, fotečky, fotečky. Sťažujem sa, že to tu vyzerá úplne inak ako vo filmoch. Chalani sú v lese. Zisťujem, že to vôbec nemajú napozerané, tak to je ale bomba! Je to pecka radovacia, približne taká ako Cruchot na prvom rande s Josephou.

Josepha: „Šálek čaje?”

Cruchot: „Óóó...”

Josepha: „A cukr?”

Cruchot: „Óóó...”

Josepha: „Dvě kostky?”

Cruchot: „Óóó...!”

Treba šlapať ešte do kopečka a za Saint Tropez je pláž s kempami. Dejvo je už intergalakticky hladný. Padá tma, ale mesiac cestu slušne ožaruje. Prvý kemp, je len pre autá. Druhý je nejaký neexisting, nočných návštevníkov asi neprijímajú. Pán Google vraví: "O 3,1 km je ďalší kemp." Ideme cez neskutočne fantasy les. Každú chvíľu čakám, kedy nám cestu zatarasia elfovia. Škoda, nezastavili nás. Camping La Croix du Sud ***, nikto na recepcii. Všetky info sú po francúzsky. Je tu zvonček a Šongol zacengá. Príde starý. On na nás francúzsky, my anglicky. Nakoniec sa medzinárodnou rečou rukanohou dohodneme. Nasleduje kempová klasika, polhodinová sprcha, pranie a večera.

Day 19 - 125,4 km

Deň zmeny plánu

Ešte neodbilo osem ráno, Šongol vstane a ide sa prejsť na sociálne zariadenia. Vráti sa a oznamuje, že powerbanky, ktoré sme tam nechali cez noc nabíjať, zmizli. Dejvo v panike trieli na informácie, kde sa zmiznuté veci nachádzajú. Niekto bol moc premotivovaný a zachraňoval, čo zachraňovať netrebalo. Dobre to dopadlo a aplikujeme ranný zdravotný kalíšok. Včera vyprané veci ešte schnú, tak sa moc neponáhľame. Ako sa balíme, začnú jazdiť po kempe upratovačky na golfových autíčkach. Jeden deň si tak dať, vyložiť bajk a oddychovať za jazdy, hlavne dnes, keď neskutočne peče. Kemp opúšťame niečo po jedenástej. Nastupuje čistá otročina, točíš pedálmi, veľmi často treba utierať pot, ktorý steká do očí a samozrejme pitný režim. Dnes ani vínečko, ani pivečko, to by bol čistý neexisting, len voda. Hektolitre vody. To že má Dejvo len politrovú flaštičku, je už iná kapitola. Napojíme sa na cykloš, ktorý vedie až do Hyères. Cyklotunel bol top. Obísť Toulon, je to tam dopravnouzlovité, nám dá riadne zabrať. Predierať sa pomedzi autá, stále semafor a proste celé zle. Hlavne ten pekelný úpek. Jedna ulička je taká strmá, tlačiť bajk je výkon upgrade hrdinu. Čaká nás Marseile, čistá smrť. Meníme plán a stáčame bajky do vnútrozemia, za účelom vyhnúť sa danej pasci. Vyďobeme sa na celé pobrežie. Ak je pauza, nikto nevtipkuje, sme ako tri suché vypečené handry, s ktorými podlahu veruže nevytreš. Z D92 sa napojíme na D8 a vstupujeme do údolia malých skalnatých knedličiek. Začíname mierne stúpať a keď výjdeme z kaňonu, čapneme si za hrnčok sáčkového vínečka. Pán Slnko už zapadá, čo ti poviem, lepšie bude. Štveranica do nepríjemne dlhého stúpania, všetci sa celkom zapotíme. Začína futbal, tak trošík pridáme. V dedinke Cuges-les-Pins všetko zatvorené, okrem jednej prevádzky s jedlom. Tomu by ste neverili, žiadne pivečko, ani iný alkohol, iba minerálka. Vedúci do nej frkol citrónového sirupu, hmm a hlavne do pohára pacol mrte kajšmentke miešatká s točiacimi spodkami. Dopozeráme futbal a musím volať Kubjakovi. Sme v lese z našich futbalistov, prečo sa tí naší pobehajkovia tvária, tak ako sa tvária. Vysvetlil, Kubjak vie. Vysadneme na bajky a za tmy hľadáme, kde sa zložiť. Flek taký nič moc pri ceste, ale je. Ako ideme do hajan, zbadám v lese pár očí, ktoré nás pozorujú. Zahučím a nič. Prísne. Šongol musí hodiť daným smerom kameň, aby prinútil monštrum opustiť pozorovacie stanovisko. Viem že by som nezaspal, doexujem pivečko na guráž a idem to do lesa skontrolovať. Ešte som si zobral aj otvárací nožík, aby som nebol až tak kaken. Nikde nič.

Day 20 - 118,9 km

Deň hustoty i druhej tisícky

Ráno Dejvo oznamuje, že okolo nášho tábora krúži biela mačka. Žeby to bolo monštrum zo včera? Šongol sa rýchlo pobalí, vyšúruje aj hrnce, spomenie meškanie, sme ešte hodne ďaleko od Barci, a odíde do motorestu. Pomaličky, ale isto nám tu hustne nálada. Pošlem Dejva dopredu, musím ešte postnúť predvčerajší deň. Púšťam si pri tom na repráčiku Parkway Drive a hneď má človek lepšiu náladu, taký balzam na nervy. Pán Slnko opäť neskutočne vypeká na najvyššej teplote. Začneme s takým priemerným zjazdíkom, je to fajn. V Gèmenos pred kruháčom Šongol oznamuje, že končí a ide do Marseille, kde chytí nejaký spoj domov. Chvíľu sedíme v tichosti na obrubníku, tak stáva sa aj v lepších rodinách. Nakoniec pokračujeme všetci traja spolu ďalej. Nič nie je lepšie, ako v úpeku štveranie do kopečka, to si fakt užiješ, haha. Štveranie na konci dediny, Dejvo uhýba kamiónu a vytrolí sa na obrubník. Trošík si oškre koleno, ale hlavne narazí, rameno je safety. Týmto manévrom si poisťuje vedenie v tabuľke pádov. Dejvo 4, Feri 2 a Šongol 0. V mestečku Aix-en-Provence obed. Vedúci na pokladni po zaplatení: "Merci monsieur", dobre sa to počúva. Zisťujem, že sa mi rozdjangla podrážka na tretre a skúsim šťastie v potravinách, možno majú sekundové lepidlo. Google translate, francúzština a vedúcemu ukazujem na displeji "superglue". Nemajú. Krásna slečna, fakt že top, akurát pri pokladni a ponúkne sa, že ma rada odprevadí do trošík vzdialeného supermarketu. Dáme si teda romantikuš prechádzku. Pýta sa na našu cestu, uisťuje sa, či pijeme veľa vody v tomto úpeku a zisťuje, ako sa nám páči vo Francúzku. Vraví, že francúzi sú stále mrte nasraní, hmm asi je to nákazlivé. V supermarkete hneď zistí, kam treba a zavedie ma až k regálu, mega, mega! Von z mesta trošík jednosmerky, ale vysomárime sa. Už sme na ceste, ktorou chceme pokračovať do ďalšieho medzicieľu a Šongol dostáva defekt. Nie je málo, začnú padať z neba kvapky a to z ničoho, doslova. Tabuľka defektov 2-0-0. Ocitáme sa pred La Fare-les-Oliviers. Hlavný ťah ide okolo mestečka, ale rovno cez mesto ide cesta a ušetria sa tým nejaké kilometre. Dejvo je nervózny, hundre aký to tankodrom a že už nikdy nezíde z hlavnej. Akurát že tá sa za mestom mení na dvojprúdovku, autá si to tu šinú frnk frnk a žiadna krajnica. Odmietnem tadiaľ ísť a meníme trasu. Hop 2000 km. Áno už sme mali byť v Barce, zlý výpočet ... alebo žiadny výpočet? Len taký ten odhad pri pivečku v Dunaji, nevydalo, ale takto nás to baví. V Saint-Chamas mrte rímske pozostatky. V Miramas pivečko v nalievarni a nálada sa okamžite mení zo stavu hustoty na radosť. Viete ako, nie je každý deň nedeľa. Výčapník vtipálek a stretneme tu dokonca košičana, taký fičúr. 6 rokov tu žije a keď odchádza, pustí v aute nejaký archívny slovenský rap. Pokračujeme a okolie úplne sťa Amerika. Divoký západ jak oči. V Saint-Martin-de-Ceau odstavená ulica, stoly vynesené von, všetko zapratané, mrte ľudí, vínečko a djangarang. Hneď sme vo švungu, ako ryby vo vode. Stanovisko pred zoradenou formáciou starších paničiek, ktoré tančekujú. Všetky krok tam, krok späť, otočka. Je to komické, aj ten DJ s ovešanými americkými zástavami. Hneď vedľa sa na nás usmieva vyfešákovaný čórny policajt, ako si čapujeme do hrnčeka sáčkový vinčík. Aj vo Francúzku sa môže jazdiť jemne ďobnutý. Čekujeme mapu, kde sa asi rozložiť spať. Pozerám Arles, to bude niečo skoro ako Čeklís. Pre tú srandu to vygooglim a seknem sa len o 47000 obyvateľov. Šak som vravel, že skoro. Utáboríme sa pred Arles, na trávnatom poli. Mesiac je krutý, astrál, intergalaktikuš. Dnes by sa tak dobre djangalo, čistý vesmír, ale nemáme čo. Aj domáca, náš všeholiek, nám dôjde ráno, keď si ďobneme po zdravotnom kalíšku a treba zohnať nejakú pálenku, pretože Barcelona ešte nie je za rohom.

Day 21 - 104,8 km

Deň Le Petit Šlof i spojenia s morom

Šongol vstane, hneď rozleje a pobudí nás. Ak precitneš, otvoríš oči a pred nimi podávajúci plný kalíšok, zaručene si už nelaškáš. Tvoja ruka po ňom chmatne a obsah, tekutý poklad menom domáca hruškovica, prevráti do ústnej dutiny. Je viacej variant, ale keďže sa jedná o zdravotný kalíšok, osobne trošík vykloktám hrdielko a následne prehltnem. Zohreje ťa, rozprúdi krv a hop hop už sa balíš. Šongol nás ale zobudil fakt skoro a neviem, či sme boli takto zavčasu, niečo po deviatej, pobalení a na ceste. Staroveké mesto Arles na rieke Rhôna. Velice pekné, tu amfiteáter, tu luxusné koloseum, tam blabla a hentam blablabla, paráda. Ak ste si mysleli, že býčie halala s červeným obrusom sa konajú iba v Španielsku, ste v lese. Plagáty na 17. júl, môžte ísť protestovať. Nekonečný úpek, asfalt sála a ty sa škvaríš ako slaninka na panvičke. Reštikohotel, kvázi motorest, kávička, viete že ju nepijem, čiže djang, kaken a rozhovor s francúzskym cyklobláznom sympaťákom. Vraví, že je golfplayer a hráva po kluboch na trúbke. Ide k atlantiku, lebo tu je veľa komárov. Ukazuje nám vlastnoručne vyrobený príves na veci, napojený za svoj bajk. Na tvári má asi tak 8 ton opalovacieho krému, ale aspoň nemá spečenú tvár ako ja, na indián. Smerujeme na cicík trčiaci z mora, po ktorom pôjdeme, som zvedavý. Ideme okolo stánku s vínom a inými šmakocinkami. Vedúca nám naleje degustačku, vychladený muškát. Ohhh, jedna báseň. Chuť niečo medzi sladkým vínečkom a medovinou. Dostaneme po ďobe z dvoch klobás a ešte degustačku rose vínečka. Jednu fľašu bieleho kúpime, zíde sa. Na začiatku Aigues-Mortes supermarket. Hádžeme do košíka všetko na čo máme chuť, neviem prečo. Je toho strašná hromada, neviem prečo. Všetko schálime, neviem prečo. Prekvapí nás únava, viem prečo. Laškáme si hneď ako sme dojedli, pomedzi stenu supermarketu a prístrešku na nákupné vozíky. Le Petit Šlof, taký skoro hodinový a lišiacky prečkáme najväčší úpek (príloha č.1). Ako opúšťame mestečko, ideme okolo prísnych hradieb, slovami to proste neopíšem. Cicík, tj. more, pláž, cykloš, cesta, kolaje a opäť more. Každú chvíľu sprcha a žmurkajú na nás. Dlho sa nenecháme prehovárať a pri jednej odstavíme bajky. Tak ako sme, ideme sa okamžite šplechnúť do mora. Teda Dejvo si dá plavky, trhá partiu. Tuti spršík, mydielko, šampón a ešte si tam aj cyklodres vyperiem. Ďobkáme popri tom flašu vinčíka v priesvitnom sáčku, na socka štýl. V potravinách si pýtame nejaký silný alkohol pre zdravotné účely. Ponúknu nám 49% biely rum, ktorý berieme. Teda prepáčte, je to rhum. Každému ešte vyjde za slzičku domácej a vymením prázdnu fľašu za plnú. Bude nám za touto pálenkou smutno. Ideme po cykluši, Pán Slnko pred nami pomaličky klesá a príšerne nás oslepuje. V tom vybehne z parkoviska pred supermarketom oberkretén na aute, hrá to na Sébastiena Loeba. Stopka nič a hopá. Šongol to LTT ubrzdí, ale Dejvo také šťastie nemá a napakuje to do Šongola. Predná kapsa letí svetom, chvalabohu to obaja ustoja. Hmm úchyt sa na kapse urval. Skúšam to zalepiť sekunďáčom, ale pass. Na scénu nastupuje overený Pán Drôt a zachraňuje situáciu. Za Fabrègues medzi cestou oddelenú stromami a vinohradom je flek úplne pre nás. Koštneme teda zakúpený Charrette Rhum a je hnusný. Dáme mu ešte šancu a pre istotu ho koštneme aj druhý krát. Je hnusný. Obloha je čistučká, mrte hviezdy, komárov nieto, čiže stan netreba. Laškáme si na celtu a okamžite vstupujeme do ríše fantázie.

Viac o projekte môžete nájsť na: https://m.facebook.com/cyklotripvol3/

Autori: Szunyog László, František Martinák a Dávid Kundrák