Day 1 - 67,3 km

Deň odchodu

Prológ

Absolútne nestíham zraz o 21:00 v Dunaji. Odišiel mi mobil, android nahadzujem nanovo, nič neviem nájsť, proste jedna báseň. Behám po dome ako tajfún a o 23:00 sa mi konečne podarí opustiť domov a pred polnocou vchádzam do jamy levovej (Dunaj). Mrte ľudí nás prišlo pozrieť, mega super! Čo ti poviem, djangarang! Hollasisters najviac. Porada, posvätený kríž. Domáca hrušky i hodne borovičky.

Záver každý ako vládal a kto nevládal, tak si proste laškal ...

Epilóg

Zobúdzame sa v chilloute ešte celkom utretí, ešte by som si aj laškal, asi bola včera prísna párty. Namiesto toho aby sme sa hneď pobalili a vyrazili, motkáme sa po podniku ako bludní holanďania. Tu si ďobnem, tu si prisadnem a čas plynie. Ildi dáva na účet moju knedlu, posledný Djang, lúčenie a vyrážame. Cestou ešte dokupujeme plynovú bombu, chaloši cigošky, zopár kartónov, tak aby dobre bolo. Pod mostom lafranconi sa pozerám cez rameno, kde sa vlečú tí dvaja cigoškoví slimáci, a tu zrazu si bežkajú traja šušťáčkoví potkani. S naloženým bajkom to proste neskidnem, nezvládam riadenie a krásne sa vytrem pred nimi na betóne. Ani Bratislavu sme nestihli opustiť a už si vyťahujem kamienky z kolena, tak to mám rád! Songol pozná cestu do Viende, tak šóferuje. Zrazu sme niekde v poli, to asi nebude cyklochodník, nádhera! Cesta nás zavedie k brodu, ale voda je vysoká, asi po pás a rozhodneme sa vrátiť. Dupeme si to po hrádzi jedna radosť. Cesta zrazu končí, brzdy, flekovačky. Dejvo nestíha zareagovať a napakuje to do mňa, vystrelí ho z bajku a okamžité sadkanie na cestu. Chvalabohu nič sa nestalo, len si Dejvo opráši prdel a pokračujeme. Prechádzame cez most, keď mi odpadne predná cyklotaška. Hoplá a odďobne sa z nej redukcia na nosič, hop hop hop a padá z mosta. Normálne sa mi žiada aj slzičku vyroniť, ale nemáme čas, len o druhej sme Dunaj opúšťali. Tašku opávukujem a ideme ďalej. Pred Viedňou sa spustí dážď. Rozumne využijeme čas a dávame si pivečko. Prestáva pršať. Motkáme sa po nočnej Viedni, nikomu sa už nechce, tak čekujeme, kde by sa dalo laškať. Parčík ako keby z neba spadol, ďakujeme! Vyťahujeme celtu, ďobneme po kalíšku, pivečko a ďobneme aj darované vínečko. Úplne sa radujeme z našich rozkladacích stoličiek, zrazu moja praskne, vytrem sa na zem a hneď je po radosti. Príde sbs z blízkej stavby a svieti na nás baterkou. Posielame Dejva, nech to ide vybaviť, pretože je lucker a všetko sa mu vždy prepečie. Niečo si tam vysvetľujú a mi sa so Songolom mrte rehoceme pod celtou na jednom frku. Prší, pod celtou je ale dobre, mám kajšmentke spacák, viac proste netreba.

Day 2 - 112,3 km

Deň nekonečných vinohradov

V noci som sa zopár razy zobudil na to, ako mrte prší. Dážď bubnoval o celtu, sťa by kúsok od nás indiáni vykopali vojnovú sekeru. Áno hej, úplne sme mali na saláme. Dobre sa spomalí. Ráno zisťujeme, že spíme hneď vedľa škôlky. Raňajší zdravotný kalíšok aj tak treba, to bez debaty. Balíme sa a 30 malých detičiek je nalepených na plote a čekuje 3 rozospaté múmie, ako sa motkajú halabala. Nadelím tabletky, detičky nech vedia, že vitamíny treba, tak! Trošku nás naštartujú a beháme ako naspeedované veveričky. Detičky sú celé vo švungu z toho. Hop hop a sme zbalení. Vôbec netušíme kade, tak že k Dunaju a sme safety. Starí morskí vlci, presne tak bolo. Raňajkobed, Šongol drótuje svoju rozkladaciu stoličku, aj jemu praskla, ale dobre je, nech žije drót! Ideme. Zrazu trošík kúsok od cyklochodníku sedí zajac. Fakt sedel! Kričíme po ňom také to slovíčko, začínajúce na P a končiace S. Vôbec sa nepohol, nechápačky najväčšie. Čas na pivečko, tak sme šupli radšej dve. Znovu fachčíme. Haluz, že si niektoré zákruty pamätám, ako keby som šiel tadeto včera. Trošík sa ponáhlame, aby sme v meste Krems nakúpili volačo na večeru. Dejvo vraví, že isto do 20:00 bude niečo otvorené. Prídeme pred tú istú Billu ako minulý rok. Otvorené do 19:30, je 19:11, šťastie sa oplatí! Dáme do žalúdka nejaký ďobkis a ideme ďalej. Zrazu má obleje studený pot. Do kuref!!! Pred Billou ako sme sedkali, nechal som si na obrubníku telefónis. Vraciam sa v takom tempe, by som vyhral okamžite ktorúkoľvek časovku. Sila v nohách, ako sa hovorí. Šuter padá zo srdiečka, telefónis je stále tam. V kopečkoch sa nachádzajú vinohrady. Fakt luxus, krásny pohľad, romantikuš. Akurát nechápeme, kto to tam až hore chodí obrábať. Jasné!! Všetci traja sa zhodujeme, vieme, OTROCI !! Čekujeme miesto na spanie. Vo vinohrade by nás bolo dosť vidno. Zajtra sobota, bude eurovelo mrte frekventované a my sme noční vtáci, ráno si vždy radi pospíme. Ako si ideme do mierneho kopečka, niekde za dedinkou Spitz, pod nami kajnšmentke ovocný sad. Je rozhodnuté. Dejvo sa chce rozložiť hneď vedľa chajdy. Argumentuje, že kto by v Rakúsku v sobotu robil. Nedohodneme sa a rozbalíme sa radšej trošík ďalej. Prvý krát varená večera. Bol to šmak a strašne sme sa prežrali. Nikto z nás nevládal dopiť večerné pivečko, hanba! Stany sme nestavali, nikomu sa nechcelo, šak nebude pršať. Spíme na celte. Obloha je mrte hviezdnatá!

Day 3 - 116,9 km

Deň mravcov

Ovocný sad ráno. Ešte stále laškáme na celte, keď prifrčí na traktoríku starý v monterkoch. Len mu tak mávnene a on len tak ležerne odmávne. Hahaha smejeme sa, v sobotu v Rakúsku nikto nerobí, nevadí Dejvo. Našťastie sa starý dlho nezdržal. Šongol poznamená, že takto na pankáčov je to haluz. Zisťujem, že som si bajk v noci oprel o kmeň stromu práve v mieste mravcostrády a takto nevedomky som im ju zahatil. Hodnedosťveľa jedincov som týmto zmiatol a namiesto toho, aby sa vyštverali do koruny stromu, putujú si po Hatátitlovi halabala úplne stratení. Šuch šuch po cyklokapsách, ostatní odpadnú cestou. Ťaháme si to po eurovele 6. Oproti sa žmolí skupinka, my ideme tak 27 km/h a oni sa žmolia. Ako sa míňame, vypatlaný kretén mi rovno zahučí do fejsu, úplne nás s Dejom mikne. Šongol, ktorý ide trošík vzadu si zažije to isté. V tom momente som mal okamžitú chuť otočiť bajk, dobehnúť ho, za uši ho stiahnuť z bajku a dať mu takú jednu výchovnú, ako rozdával Archy vo filme RocknRolla, že tššš. Predbiehame slovenskú nákladnú loď Tekov, môže ísť tak 20 km/h, čo hore prúdom je celkom slušné. Trošík sa spustí dáždik, ale taký jemný, takže sa neoplatí ani zastaviť a šlapeme ďalej. Čas na pivečko, hop čapáčik. Pre istotu znovu pacneme každý po dve. Viete ako, neďobneš párny počet a bude ťa ťahať do jednej strany a tomu sa treba vyvarovať. Ako tak ďobkáme, dorazí starší pár, asi už dôchodcovia, na tandeme. Sadnú si, objednajú a stará hneď zaspí na hodinára na stole. Hneď rozvíjame teóriu. Keďže starý šoféruje, stará asi za cesty za starého chrbtom na tajňáša ďobe a zrazu ju utrelo. Hmm kajnšmentke! Zišiel by sa nám jeden taký tandem veruže. Krásne na striekačku. Prvý deň by som ďobkal ja, druhý Dejvo, tretí Šongol, štvrtý ja, atď. Ach, život! Dopili sme, je dotankované a pohneme sa ďalej. V diaľke zazrieme mohutné Alpy. Vrcholce zasnežené, jebe ti?! Tichučko šlapeme ďalej, hneď mi je viacej zimček. Fachčíme si to cez pole a hopá pred kolesami sa vlní had. Obaja s Dejvom zapištíme ako dve blondíny na výpredaji. Pri priehrade chceme doplniť energiu, vyťahujem sušené ďatle a aaaáá samé mravce. Hop do koša.

V Mauthausene na pumpe kupujeme potraviny na večeru, už je neskoro a všetko ostatné je zatvorené. Sopláci sa tu premávajú na malych motorečkách ako dementi. Okamžite by som to zakázal. Chceli sme tu pozrieť najväčší komplex koncentračných táborov. V januári 1945 tu otročilo naraz 85000 väzňov. Mauthausen bol vo väčšine prípadov využívaný na odstránenie inteligencie, čiže vzdelaných ľudí a členov vyšších spoločenských vrstiev v krajinách podrobených Nemeckom. Bohužiaľ, nestihli sme. Cez cyklochodník nám prebehol bobor, je obrovský! Pred Linzom to vzdávame a utáborime sa. Konečne staviame aj stany. Dávam dole cyklokapsy a všade mravce. Nechápem ako som mohol také kvantum celý deň voziť, imigranti jedni! Šongol bol za celý deň skontrolovať 3krát Wi-Finu, z toho mu len raz fungovala, pretože úspešne položil kábel. A to je všetko...

Day 4 - 78,2 km

Deň doobedňajšieho mordoru

Prebúdzame sa o ôsmej ráno. Dejvo hneď vybehne zo stanu na cigošku. V tom rachne strašný hrom. Mám štuple v ušiach, lebo môj spolubývajúci občas v noci rád drevo píli a preto ma prekvapí intenzita hladiny hluku, ktorú nadelilo stret mračien. Dejvo vopchá vystrašenú hlavu do stanu a pýta sa: "Počul si?" Vyťahujem si štuple a pritakávam: "Počul, počul." Stretávame sa všetci pred stanmi a radíme sa. Samozrejme popri tom ranný zdravotný kališkový Djang, musí byť, zdravie nadovšetko. Z každej strany sa k nám sťahujú temnomodré mračná a v krátkych intervaloch sa na oblohe zjavuje blesk, po šongolsky iskroš. Nemusí byť nikto z nás vyštudovaný meteorológ, aby vyhodnotil situáciu statusom "neexisting". Bude to mordor! Spali sme kúsok pred Linzom a do nejakej krčmi teoreticky stihneme prijsť pred jeho vypuknutím. Avšak točené pivečko pod 3 eurá neďobneš, tak padne návrh prečkať mordor v stane. Poďobeme domácej, laškáme a ak poďobeme viac, pálenku dokúpime a vyjde nás to omnoho lacnejšie. I tak je a rozleje sa. Zakryjeme bajky celtou a hop aj do druhej nohy, všakže. Mordor uderí plnou silou, ale v stane sme safety. Sú tu ale len dve možnosti. Možnosť prvá - ďobkať. Možnosť druhá - laškať. A tak striedame dokola tieto dve možnosti, vonku peklis a nám je dobre. O druhej nastal jasný deň. V celte sa nazbieralo čistej dažďovej vody za plný lavór. Vravím djangošom, že si šplechnem vajcen, ktohovie kedy bude sprcha, "Nechcete aj vy?" Obaja pozerajú na mňa ako na kreténa. Okičko sprchnem sa celý. A tak sa aj stalo. Dlaňami sťa báger špliecham na seba vodu, keď tu idú dve cyklistiky okolo. Áno, keď sa umývaš, zvykne sa byť nahý. Pozdravime sa: "Grüß Gott", a vysmiate šlapú ďalej. Motkáme sa po Linzi a všetko zatvorené. Sme zúfali, lebo nieto čo do žalúdku vložiť. Osud chcel, aby sme šli vedľa vlakovej stanice a s istotou stáčame bajky ku vchodu. Sme zachránení! Keď už je možnosť, kontrolujeme Wi-Finu a úspešne sa každý pripojil. Akurát jeden server zlyhal a ucpal sa, ale to už nie je náš problém. Vychádzame z Linzu a spustí sa dážď, taký nič moc. Zocelení severom pokračujeme ďalej, taký normálny deň, mit mondjak. Pokračujeme po cyklochodníku R4 popri rieke Traun. Ukážu sa Alpy. Uvedomujeme si, že asi už pomaličky končí sranda. Vo Welse djangáme pivečko, ale len jedno, nieje čas, nemáme skoro nič odjazdené. Hatátitlá odjazdí 8000 km a uznanlivo ho hladím po baranoch. Stmieva sa a v dedinke Lambach musel R4ku značiť nejaký kretén. No hotová katastrofa, skoro na každej križovatke rozmýšlame, čo chcel týmto básnik povedať a ktorýže je náš smer. Nastane tma ako v rohu a čekujeme miesto na spanie. Presne vieme, že nastane situácia, keď sa nebude kde zložiť. Nastáva. Dejvo na kolene trošík opravil prednú prehadzovačku, prichádzajú prvé stúpania a konečná. Žmolíme pomaličky ďalej, hrotíme to. Prejavuje sa rozdiel v kondičke. Dejvo musí ďobnúť čokoládu, Šongol tiež a ja mám ešte toľko energie, že hory môžem prenášať. Až o jedenástej v noci nachádzame celkom kajnšmentke flek. Hop hop rutinka, dojedáme, tentoraz ale bez pivečka a spustí sa lejak. Laškáme a je nám najlepšie na svete.

Day 5 - 115,7 km

Deň intergalaktického úpeku

Nerozumiem tomu, ale podarilo sa nám vstať o ôsmej ráno. I povedali sme si: "Poďme a na obed si dáme niekde šlofíčka." Najprv však treba dať do pucu oceľové tátoše a výbavu. Dejvo spravuje prednú prehadzovačku, dnes v kopcoch ju bude treba a ja si šijem zadnú kapsu, trošík sa natrhla, sviňa jedna. Okolo desiatej vyrážame. Vyjdeme z lúky na cestu a Dejvo hneď skúša opravenú prehadzovačku. Hlava sklonená a vôbec si nevšimne pred sebou dve megaveľké kopčeky hnoja, ktoré tu zanechal okoloidúci naložený traktor. Tadaáá! Oboma plášťami to hovno rozmazáva po celej ceste. Šťastie sa oplatí! So Šongolom sa rehoceme a podpichujeme ho: "Dejvo v najbližšom meste kúp zopár vyherných žrebov, na tuty istá výhra a nadjangáme sa." To čo sme včera vystúpali, dnes v zjazde stratíme. Max. rýchlosť cyklotripu zatiaľ stanovujem na 63 km/h. A začína to! Cyklochodník vedie popri rieke Traun. Ideme proti prúdu, t.j. stále mierne stúpame. Prechádzame cez kajnšmentke úzky most, na ktorom dobehneme dvoch postarších cyklistov v zrelom veku. Hneď za mostom sa ide kus po ceste. Hustá premávka a kamióny. Hošani nás trošík brzdia, ale nie až natoľko, aby sme riskovali ich obiehaním. Prvý hošokretén zrazu zabrzdí, lebo na druhej strane cesty začína cyklochodník. Kurník, keď šoférujem skupinku cyklistov, som veľká kačka, za ktorou idú káčatka, to či je niektoré škaredé nehrá rolu, sledujem cestu a keď sa niečo udeje, dávam mladým signál. Druhý ešteväčšíkretén si dá načas a až potom v momente zabrzdí. Po reakčnom čase vyšle moja hlava rukám signál a flekujem na mieste. Skoro som kreténa zramoval. S naloženým bajkom mám tak 120-130 kg a ak by som to do neho napakoval, vykatalputoval by som chudáka rovno pod autá. Dejvo sa mi zázrakom vyhne a zabrzí. Ešteže ten Šongol sa pomalšie trtošil a vytvoril si za peletónom grupeto, inak nezvratný osud zaručený. Po tejto príhode radšej dupneme do pedálov a kreténom unikáme. Oskar strašne peče. Horíme ako fakle. V Gmunden raňajkobed. Všade naokolo začínajú knedle. Spiaci skalnatí obri. Sme v nemom úžase. Skalnaté vrcholce ma vždy neskutočne fascinovali. Cestou do Bad Ischl nás Pán Slnko doslova ničí. Zhodujeme sa, že tam dáme pivečko a bude dobre. Avšak na začiatku mestečka je rázcestie cyklocestičky a keďže musíme ísť doprava, obídeme centrum. Ideme okolo fleku v rieke na kúpanie. Dejvo by si aj rád šplechol vajcen, ale Šongol zavelí: "Najprv pivečko, potom vajcen." Smäd je niekedy zlý pán. Krčma nikde, vracať sa isto nebudeme. Vlečieme sa v tom úpeku ako slimáci, keď zbadáme v diaľke terasu. Hop šprintérska prémia, proste malé deti, kto tam bude prvý? Bohužiaľ zatvorené. Celkom požutí sa konečne dotrmoceme do bufetu na kraji Wolfgangsee za dedinkou Strobl. Ani nedopijeme prvé pivečko a už sme celkom rintintin. Zábavička sa rozbieha. Djang aj druhé a už sme celkom ďobnutí. Spomienky na študentské časy, gympel, keď presne pivečko takto účinkovalo. Úplná nostalgia. Kým dopíšem deň, Šongola vypne a pospí si. Na konci jazera prichádzame dedinkou s Mozart domom. Selfíčko. Čas neúprosne beží a treba nakúpiť, bohužiaľ pred najväčším stupákom dňa. Peklo, doslova! Vyšlapeme hore, Dejvo sa otáča cez rameno a vraví: "Tie knedle vyzerajú odtiaľto trošík menšie." Zakolíše a vytre sa. Chvalabohu padne na svah. Iba taký malý hop, ako keby si chcel s bajkom laškať. Strašne sa rehoceme, až som si skoro cvrkol a to som si dnes menil cyklodres. Do Salzburgu už len zjazdíky. Šongol si vyplače kemp, do ktorého dorazíme o desiatej v noci. Z balkónu nám vedúca vraví, že si máme laškať, kde je voľné a recepcia je ráno od 8:00 do 12:00. Hneď sa v každom z nás prebúdza zlopúch. Prvý uvažuje, že vstaneme skorej, rýchlo preč a neplatíme. Druhý uvažuje, že si mrte pospíme a neplatíme a tretí má v hlave len pivečko. Musíte pochopiť, že peniažky vieme prepiť aj lepšie ako platiť za kemp. Teplá sprcha a vyperieme si ručne veci. Dejvo asi stratil moju 420 kartičku, čo je fail, lebo má už čo to po európe pocestované. Ale z minuloročného cyklotripu vieme, že každá stratená vec sa zrazu objaví, tak nerobíme paniku. Po večeri dávame gumymaci s príchuťou tropical. Uvažujem nad červeným, myslím si že maracuja, ale pre istotu sa pýtam Dejva. "Čierna ríbezľa." Prekvapený pozriem na neho a opraví sa: "Malina." Ja sa vzdávam a vravím: "Dejvooo, to sú tropické gumymaci." "Aha tak ... tropická malina." Konečná!!! Hajde do spacáku. Laškáme si len na celtu.

Viac o projekte môžete nájsť na: https://m.facebook.com/cyklotripvol3/

Autori: Szunyog László, František Martinák a Dávid Kundrák